Introduction to history of karate

Karate, ktoré sa cvičí v súčasnosti, pochádza priamo z Okinawa - Te, okinawského systému sebeobrany. Tento sa zasa vyvíjal z čínskeho systému Chuan - Fa. Podľa legendy vraj slávny indický budhistický mních Daruma Taishi (Bodhidarma) putoval v dobe dynastie Liang (480 n.l.) po Číne, aby oboznámil mníchov tejto krajiny s budhistickým učením. Po istom čase sa utiahol do kláštora Shaolin – szu, kde strávil veľa času vyučovaním mníchov. Pri výučbe zenu si všimol, že mnísi majú problémy s fyzickou kondíciou a disciplínou (problém im robilo už každodenné naberanie vody zo studne). Preto zaviedol cvičenia na posilnenie ako aj fyzickej zdatnosti tak i disciplíny. Tento tréning, nazývaný I – chinching mal charakter sebaobrany, čo bolo pre mníchov veľmi vhodné, keďže nesmeli nosiť a používať zbrane. Boli to práve mnísi, ktorí priniesli toto umenie na ostrov Okinawa. V tom čase (okolo roku 1400) existoval na Okinawe bojový štýl Tode. Veľmi intenzívne, diplomatické, kultúrne a obchodné styky Okinawy s Čínou spôsobili, že do okinawského tvrdého systému vnikol vplyv čínskych bojových umení s typicky jemnými a kruhovými technikami. Spojením týchto dvoch štýlov vznikol veľmi účinný sebaobranný systém, ktorý si v niektorých oblastiach zachoval názov Tode a v iných oblastiach Okinawa-Te. Dôležitým faktom je, že v roku 1429 kráľ Sho Hanshi zjednotil Okinawu, pričom vydal zákaz nosenia zbraní, čo automaticky podporilo rozmach okinawského Te. V roku 1609 obsadil Okinawu japonský klan Satsuma. Nakoľko členovia klanu ničili obydlia a terorizovali obyvateľstvo, stretli sa s nevôľou ostrovanov. Napriek tomu mali veľkú výhodu - mali katany (meče) a na ostrove stále platil zákaz nosenia zbraní. Táto situácia sa odzrkadlila aj na cvičení vtedajšieho Tode. Cvičenia začali prebiehať v noci za veľkého utajenia. Techniky sa predávali len v ústnom podaní. Toto trvalo až do roku 1872, kedy vláda klanu Satsuma skončila. Samotné Tode nemalo jednotné techniky. Tieto sa líšili podľa toho, z ktorej oblasti Číny pochádzali. Tode, ktoré bolo ovplyvnené technikou severného Shaolinu sa začalo nazývať Shorin ryu a Tode ovplyvnené technikou južného Shaolinu sa začalo označovať Shorei ryu. Obidva tieto názvy označujú kláštor Shaolin. Škola Shorin ryu sa sústreďovala predovšetkým v mestách Shuri a Tomari. Shorei ryu sa udomácnila hlavne v meste Naha.

Postupom času si ľudia zvykli na názvy Tomari Te, Shuri Te a Naha Te. Najvýznamnejšími majstrami okinawského Te boli:

• Sokon Matsumura (1828 - 1898, Shuri Te)
• Kosaku Matsumora (1829 - 1898, Tomari Te)
• Kanryo Higaonna (1853 - 1916, Naha Te)
• Anko Itosu (1830/31/32 ? - 1916, Shuri Te).

Títo majstri mali mnoho žiakov, avšak do dejín sa najviac zapísali traja z nich. Boli to:

• Gichin Funakoshi (1868 - 1957, zakladateľ Shotokan ryu)
• Kenwa Mabuni (1889 - 1952, zakladateľ Shito ryu)
• Chojun Miyagi (1888 - 1953, zakladateľ Goju ryu)